HANDLE® PRÍSTUP

HANDLE®

HHolistic – Holistický AApproach to – prístup k NNeuro – neuro- D - Development and – vývoju a 

L - Learning  EEfficiency – efektivite učenia

HANDLE prístup nás veľmi zaujal a to nielen pohybovými aktivitami, ktoré využíva, ale tiež svojou filozofiou a spôsobom práce s ľuďmi. Sme veľmi radi, že môžeme do svojej práce zakomponovať niektoré základné HANDLE aktivity a princípy.

Čo je to HANDLE® prístup?

HANDLE je holistický prístup k neurovývoju a efektivite učenia. Ide o unikátny, efektívny, jemný a rešpektujúci prístup, ktorý prostredníctvom pohybových aktivít, pomáha zlepšiť funkcie nervového systému a proces učenia u detí i dospelých.

HANDLE vidí správanie ako komunikáciu, nie ako symptóm, ktorý je potrebné zamaskovať alebo kontrolovať. Ľudia nám svojim správaním ukazujú, nielen to, čo potrebujú, ale tiež nám pomáhajú pochopiť ako funguje ich nervový systém.

Jedným zo základných princípov HANDLE prístupu je koncept jemného posilňovania (Gentle Enhancement®). Tento princíp vychádza z poznatku, že keď sme v strese, nemôžeme sa efektívne a optimálne učiť a rozvíjať sa.

Cieľom HANDLE prístupu je obmedziť stres a optimalizovať fungovanie senzomotorických systémov, medzi ktoré patrí napríklad hmat, vnímanie vlastného tela, sluch, zrak, diferenciácia a ďalšie. K tomu využíva jemné, organizované a rytmické aktivity upravené podľa individuálnych potrieb.

HANDLE ovplyvňuje všetky formy učenia (akademické, jazykové, motorické, sociálne a ďalšie), podporuje hlbšie pochopenie ľudského fungovania a vývoja a snaží sa zlepšiť a posilniť schopnosť sústrediť sa, spracovávať informácie, ovládať emócie, vykonávať každodennú činnosť a učiť sa novým veciam efektívnejšie a s väčšou ľahkosťou.

Zakladateľkou HANDLE® prístupu bola medzinárodne uznávaná autorka a lektorka Judith Bluestone (1944 -2009). Judith Bluestone sa narodila s mnohými neurovývinovými odlišnosťami. V dospelosti ochrnula po úraze, trpela epilepsiou, stratou reči po encefalitíde, mala rysy ADHD, autizmu, obsedantno-kompulzívnej poruchy a poruchy opozičného vzdoru.

Judith dokázala využiť svoju osobnú skúsenosť a skombinovať ju so širokými odbornými znalosťami získanými štúdiom a praktickými skúsenosťami z klinickej práce a vytvorila HANDLE prístup. V roku 1994 založila neziskovú organizáciu The HANDLE Institute, ktorá sa zaoberá rozširovaním tohoto prístupu po celom svete.

Judith bola taktiež autorkou knihy Fabric of Autism, (pletivo autizmu), kde ju v predhovore Tim Hutton, PhD, CST-D právom označuje za skutočnú "prekladateľku" medzi autistickým a "neautistickým" svetom.

HANDLE môže pomôcť ľuďom s mnohými rôznymi ťažkosťami, vrátane:

  • porúch autistického spektra
  • porúch učenia
  • porúch pozornosti, ADHD
  • porúch vývoja reči
  • porúch pamäti
  • poruchy správania
  • DMO (detskej mozgovej obrny)
  • OCD (obsedantno- kompulzívnej poruchy)
  • pacientov po mozgovej príhode
  • Tourettov syndróm

Ak máte záujem dozvedieť sa viac informácií o HANDLE prístupe, môžete navštíviť www.handle.org

Táto strana bola vytvorená na základe informácií z kurzu Úvod a Základy HANDLE prístupu.

© 2010 HANDLE Holding, LLC

HANDLE prístup vychádza z modelu vzájomnej závislosti a interakcie senzomotorických systémov. Naše zmysly sú navzájom prepojené a od seba závislé. Ak človek má jeden zmyslový systém oslabený, môže sa to prejaviť v dysfunkčnom správaní a ovplyvniť tak, aj ostatné systémy. Napríklad ak je človek vyčerpaný alebo preťažený, hneď sa to prejaví na zmysle, ktorý je najmenej organizovaný.

HANDLE venuje pozornosť tomu, ako prijímame informácie z prostredia a to najmä prostredníctvom hlavových nervov. Pohybové aktivity HANDLE pomáhajú organizovať a posilniť tieto systémy: hmat, čuch, chuť, sluch, zrak, rovnováhu, propriocepciu, svalový tonus, kinestézu, lateralitu, diferenciáciu, interhemisfericku integráciu.Váš text začína práve tu. 

HANDLE® a senzomotorické systémy

Hmat (taktilný zmysel) predstavuje našu schopnosť rozlíšiť hmatové podnety. Existuje veľké množstvo taktilných receptorov. Najčastejšie sa hovorí o receptoroch, ktoré sú zodpovedné za vnímanie povrchovej taktility napr. hladký, mäkký, drsný atď. Taktiež máme aj receptory, ktoré sú umiestnené v hlbších vrstvách kože, v šľachách a iných tkanivách, ktoré nám dávajú spätnú väzbu o tlaku, teplote, bolesti atď. Rôzne vnemy spracovávané hmatovým zmyslom sú prenášané cez retikulárny aktivačný systém v mozgovom kmeni do ďalších častí mozgu. Problémy sa môžu prejaviť buď v hypersenzitívnej alebo naopak hyposenzitívnej  reakcii alebo môže ísť o zmiešanú formu.

Niektoré ťažkosti spôsobené nedostatočnou organizáciou taktilného systému:

  • extrémna šteklivosť
  • vyhýba sa dotykom alebo naopak, tendencia nadmerne sa dotýkať ľudí alebo predmetov
  • neobvyklý úchop ceruzky
  • precitlivenosť na rôzne textilné materiály
  • neznáša strihanie, česanie vlasov, umývanie tváre, strihanie nechtov na rukách (u malých detí sprevádzané pestrou emočnou škálou - krik, plač, hystéria, strach, panika...)
  • bráni sa objatiu, dotykom
  • chýba citlivosť na bolesť alebo naopak extrémne vysoký prah bolesti

Čuch (olfakcia) je zmysel, ktorý sa precvičuje už v maternici. Zohráva dôležitú rolu pri vytváraní puta s fyziologickou matkou pred pôrodom a po ňom. Čuchový nerv (nervus olfacorius) ako jediný zo všetkých hlavových nervov vedie informácie priamo do mozgovej kôry, čiže neprechádzajú cez retikulárny aktivačný systém. Je spojený s limbickým systémom (centrom emocionálnych reakcií) v mozgu. Málokto si uvedomuje ako sú čuch a emócie prepojené, z čoho vyplýva, že ak má dieťa napr. otupený čuch, môže mať otupené, jednotvárne a ploché aj emócie, alebo naopak, ak má precitlivený čuch tak aj emocionálne reakcie môžu byť prehnané. Keď čuch nie je organizovaný, celý človek môže pôsobiť veľmi neorganizovane.

Niektoré problémy v oblasti čuchového vnímania:

  • zmeny správania, ktoré sú spojené so špecifickými pachmi
  • alergické reakcie na konkrétne pachy
  • tendencia identifikovať predmety a prvky v okolitom svete, tým že človek ovoniava ľudí, veci, s ktorými je v kontakte
  • prehnané emocionálne správanie
  • hypersenzitivita, napínanie na zvracanie
  • zápaly dutín a horných dýchacích ciest

Chuť - chuťové informácie sú nervovými dráhami prenášané z chuťových buniek do mozgu. Chuť spolu s čuchom nás varujú pred škodlivými látkami. Voľba určitých typov jedál a vyberavosť nás môže upozorniť na nepravidelnosti v iných systémoch ako je napr. sluch, svalové napätie, taktilný zmysel, porucha trojklanného nervu...)

Niektoré ťažkosti, ktoré sa môžu objaviť pri chuťovej precitlivenosti:

  • vyberavosť v jedle
  • obmedzený jedálniček s dôrazom na určitú zložku potraviny (škroby, sacharidy, lepok, kasein)
  • alergia na určité jedlá
  • prehĺtanie jedla bez žuvania
  • vyhýbanie sa jedlám určitej štruktúry (chrumkavé, tepelne upravené..)
  • preferencia len rozmixovaného alebo mäkkého jedla
  • jednotlivé druhy jedla musia byť od seba oddelené

Vestibulárny systém – je systém rovnováhy, ktorý je umiestnený vo vnútornom uchu. Vníma smer gravitácie a pohybu, ovplyvňuje svalové napätie, dáva informácie o polohe hlavy a tela. Do šiesteho mesiaca tehotenstva by malo byť dobre vyvinuté a myelinizované spojenie medzi vestibulárnym systémom a ďalšími časťami mozgu a senzorickými orgánmi.

Kam sa dostanú informácie z vestibulárneho systému?

  • oči
  • uši
  • krk/kríže
  • motorické neuróny
  • mozoček a prostredníctvom neho aj vegetatívny nervový systém
  • tvrdá plena mozgová a tok mozgovomiešneho moku

Signály z vestibulárneho orgánu vstupujú do mozgového kmeňa a následne končia vo vestibulárnych jadrách a ich prepojeniach. Vestibulárny systém je teda priamo aj nepriamo zodpovedný za takmer všetky naše motorické funkcie a niektoré naše senzorické funkcie.

Nesprávne fungovanie vestibulárneho systému sa môže prejaviť v nasledovných oblastiach:

  • nesprávne spracovávanie sluchových vnemov
  • kinetóza
  • opakované alebo závažné ušné infekcie
  • vyhýbanie sa pohybu, pokiaľ to nie je nevyhnutné
  • nadmerné hojdanie/kolísanie
  • búchanie hlavou
  • vyhýbanie sa hojdačkám, kolotočom, toboganom
  • nadmerné sledovanie vecí, ktoré sa točia
  • závrat alebo nútenie na zvracanie pri sledovaní vecí, ktoré sa točia
  • neschopnosť čítať alebo písať písaným písmom
  • ťažkosti s chôdzou po nerovnom povrchu
  • ťažkosti s udržaním statickej rovnováhy

Svalové napätie - svalový tonus, predstavuje mieru napätia alebo stupeň pripravenosti k reakcii vo svaloch v kľudovom stave. Vyvíja sa prostredníctvom pohybu a je regulované vestibulárnym systémom. Svalové napätie môže byť znížené (hypotonus) alebo zvýšené (hypertonus).

APGAR skóre (test vitálnych funkcií, ktorým sa testujú novorodenci po celom svete po narodení) testuje: dýchanie, srdcový tep, farbu kože, reflexnú reakciu a svalové napätie. Všetky tieto testované funkcie sú závislé na svalovom napätí.

Niektoré ťažkosti, ktoré sa môžu objaviť v súvislosti so zvýšeným alebo zníženým svalovým tonusom:

  • podopieranie sa, opieranie sa, hrbenie sa v stoji
  • skolióza, ploché nohy
  • nevýrazný prejav pri komunikácii prostredníctvom tváre a tela
  • ochabnuté svaly, ztuhnuté svaly, spasticita
  • skrátené svaly a alebo svalové spazmy
  • slabé binokulárne videnie
  • slabá kontrola pohybov hlavy a krku
  • sedenie v "W" sede
  • ťažká chôdza, najmä zo schodov
  • nezrelá reč, zlá artikulácia

Propriocepcia – predstavuje neuvedomelú schopnosť mozgu vnímať polohu tela v priestore. Toto neuvedomelé vnímanie tela v priestore je tvorené informáciami z:

  • vnútorného ucha (vestibulárného systému)
  • zrakového systému
  • taktilných receptorov (vrátane proprioreceptorov)
  • čuchu

Ak je niektorá z týchto funkcií nepravidelná, máme oslabené vedomie vlastného tela v priestore, alebo sa viac spoliehame na iný systém, napr. zrak, aby sme tieto nedostatky kompenzovali. To spôsobuje, že oči používame neefektívne.

Niektoré ťažkosti pri oslabenej alebo narušenej propriocepcii:

  • potreba pevného zavinutia, objatia
  • hysterická reakcia pri umývaní vlasov alebo obliekaní tričiek
  • vyhýbanie sa aktivitám, ktoré si vyžadujú zatvorené oči
  • nepríjemný pocit alebo dezorientácia v sprche
  • ťažkosti so zaspávaním a spánkom (extrémny nepokoj)
  • chôdza počas spánku (silná kinestetická pamäť ale slabé proprioceptívne vnímanie)
  • padanie z postele
  • strach z tmy
  • vyhýbanie sa tímovým športom
  • neobratnosť, zakopávanie o vlastné nohy, vrážanie do vecí
  • časté zívanie
  • ťažkosti s pochopením matematických pojmov
  • neschopnosť akceptovať fyzické ( a sociálne) hranice
  • ťažkosti s predložkami a zámenami
  • neistota pri chôdzi po schodoch hore
  • ťažkosti vo vnímaní vlastného tela (problémy s odhadom vzdialenosti, priestorovým vnímaním vlastného tela)
  • ťažšie vnímanie hraníc vlastného tela

Kinestéza je zmysel, ktorý nám pomáha vnímať relatívnu pozíciu svalov, kĺbov a šliach. Veľmi dôležitá je kinestetická pamäť, do ktorej sa zapisujú aktivity, ktoré realizujeme opakovane (rutinný pohyb). Akonáhle niektorú pohybovú aktivitu zopakujeme niekoľkokrát, je zapísaná v našej kinestetickej pamäti (chôdza, písanie, jazda na bicykli..). Človek s dobrou kinestetickou pamäťou môže byť dobrý v gymnastike alebo v spoločenských tancoch, ale nie v dynamických tímových športoch. Jednou z najdôležitejších úloh pre kinestetickú pamäť je ľudská reč.

Niektoré ťažkosti vyskytujúce sa pri oslabenej alebo narušenej kinestéze:

  • neschopnosť viesť rozhovor počas chôdze
  • neobratnosť pri používaní príboru
  • ťažkosti s vyjadrovaním myšlienok písomnou formou
  • ťažkosti s počítaním, koľkokrát bol prevedený určitý pohyb
  • pomalá artikulácia slov alebo myšlienok
  • nešikovnosť pri obliekaní, sebaobslužných činnostiach
  • problém naučiť sa písať na stroji, klávesnici

Sluch (auditívny zmysel) zahŕňa vnímanie a interpretáciu zvukových vĺn prostredníctvom vzdušného aj kostného vedenia. Ušnica zachytí zvukovú vlnu, ktorá postupuje do zvukovodu k bubienku, ktorý sa rozkmitá. Kmity bubienka sa prenášajú cez sústavu troch stredoušných kostičiek a eustachovu trubicu do tekutinou naplneného vnútorného ucha. Vnútorné ucho tvorí cochlea (slimák) a vestibulárny systém (polkruhovité kanáliky). Odtiaľ sa sluchové vnemy vedú cez polohovosluchový nerv do mozgu. Sluchové problémy sa môžu týkať najrôznejších druhov zvuku rôznej frekvencie a hlasitosti. Ľudia môžu byť hyper senzitívny alebo hyposenzitívny na zvuk alebo na špecifické zvuky. Mnohí ľudia, ktorí sú citliví na určité zvuky si vytvárajú svoj vlastný "biely šum", aby zamaskovali zvuk, ktorý im vadí (napr. pomrnkávanie, jačanie, a pod.).

Schopnosť interpretovať zvuky je závislá na presnom sekvenčnom vnímaní zvukov vo vnútornom uchu, prenose zvukov do oblasti mozgu, v ktorých sú roztriedené a spracovávané, aby vytvorili tóny, slová zmysluplné zvuky z prostredia alebo zvuky bez významu (hluk).

Niektoré ťažkosti, ktoré poukazujú na nepravidelnosti v auditívnom zmysle:

  • oneskorená reč
  • narušený vývin reči (expresívna a receptívna zložka)
  • vyhýbanie sa davom a hlučnému prostrediu
  • zakrývanie uší
  • ťažkosti so zaspávaním , ak sa v okolí vyskytuje nejaký hluk
  • precitlivenosť na akékoľvek zvuky
  • ťažkosti s prozódiou
  • potreba zopakovať slová alebo rozhovor
  • oneskorené alebo ťažké dekódovanie čítaného textu
  • vyhýbanie sa žuvaniu

Zrak je najkomplexnejší z našich zmyslov a oči samotné sú len začiatkom zrakového vnímania. Po narodení nie je plne vyvinutý a nebol takmer vôbec precvičovaný, nakoľko oči sú aktivované k činnosti slnečnými lúčmi. V mozgu bolo objavených viac ako 50 oblastí, ktoré majú vplyv na spracovávanie zrakových podnetov.

Okulomotorika – (sledovacie pohyby očí) predstavuje schopnosť očí plynule sa pohybovať vo všetkých rovinách zrakového pola bez rozmazania a straty obrazu. Táto schopnosť je viazaná na očné svaly a hlavové nervy, ktoré riadia oči a tiež na vestibulárny systém, ktorý poskytuje informácie a reguluje tieto pohyby.

Ťažkosti v oblasti okulomotoriky:

  • neschopnosť udržať hlavu bez pohybu pri sledovaní očami
  • točenie v hlave, závrat, nevoľnosť od žalúdka
  • bolesť, slzenie očí, pretieranie očí po zrakovej práci
  • časté bolesti hlavy po zrakovej práci
  • oči sa pri sledovaní pohybujú trhavým alebo skákavým pohybom
  • oči prestanú sledovať objekt, ktorý sa pohybuje
  • narušené binokulárne funkcie (konvergencia, divergencia, akomodácia)
  • citlivosť na svetlo
  • slabá koordinácia oko-ruka
  • ťažkosti pri odpisovaní z tabule
  • problémy s fixáciou očného kontaktu

Diferenciácia

  • je to schopnosť pohybovať jednou časťou tela podľa plánu, zatiaľ čo ostatné časti zostávajú v pokoji
  • predchádza vývoj laterality a pomáha pri vytváraní špecializovaných centier v mozgu
  • u ľudí s nevyzretou diferenciáciou sa môže prejaviť zreteľné oslabenie kinestetickej pamäti, nakoľko nadbytočný pohyb odvádza pozornosť mozgu od spracovávania plánovaného pohybu
  • oslabená schopnosť diferenciácie, môže zapríčiniť problémy v správaní, ktoré sa môžu javiť ako neposlušnosť alebo slabé sebaovládanie

Niektoré problémy, ktoré sa môžu vyskytovať u ľudí s oslabenou schopnosťou diferenciácie:

  • nadbytočné pohyby hlavou, pri sledovaní očami
  • nadbytočné pohyby druhej ruky, keď jedna ruka pracuje
  • nadbytočné pohyby nohy, keď jedna ruka pracuje
  • tiky, ktoré zasahujú aj iné časti tela než oči (Tourettov syndróm)
  • neschopnosť rozlíšiť od seba jednotlivé prsty pri koordinácii jemnej motoriky
  • nadbytočné pohyby jazyka a úst pri sústredení
  • úľakové reakcie

Lateralita znamená vývoj laterálnej dominancie (pravé alebo ľavé oko, ucho, ruka, noha) a vývoj špecializovaných centier a funkcií v pravej a ľavej hemisfére. Ak je dominantná pravá strana tela, posiela informácie do ľavej strany mozgu a je touto ľavou stranou kontrolovaná a riadená. V opačnom prípade ak je dominantná ľavá strana tela posiela informácie do pravej strany mozgu a je ňou riadená.

U väčšiny ľudí sa vyvinie jednostranná mozgová dominancia - to znamená, že uprednostňujú oko, ucho, ruku a nohu na rovnakej strane tela. Približne 20% populácie má zmiešanú dominanciu. Nedostatočne vyvinutá lateralita a jej poruchy môžu spôsobovať problémy v oblasti vnímania, organizácie a výkonu vo všetkých oblastiach života.

Interhemisferická integrácia predstavuje komunikáciu medzi ľavou a pravou mozgovou hemisférou. Aby sme fungovali efektívne, potrebujeme integrovať informácie z rôznych špecializovaných centier a tak koordinovať plánovanú odpoveď. Nedostatky v synchronizácii medzi hemisférami vedú k ťažkostiam s porozumením, realizáciou a dokončením aktivít v každodennom živote. Zmiešaná dominancia vyžaduje veľmi efektívnu interhemisferickú integráciu. Satie a lezenie prispievajú k interhemisferickej integrácii.

Niektoré ťažkosti, ktoré sa môžu objaviť u ľudí s interhemisferickou integráciou:

-oneskorené osvojenie jazyka

- ťažkosti s porozumením pokynov

- ťažkosti pri čítaní

- perservácie (uľpievavé, repetetívne správanie)

-ťažkosti s nachádzaním rovnováhy medzi modalitami pravej a ľavej strany mozgu

- nedostatok lezenia v detstve

-slabé alebo obmedzené satie v detstve

-oneskorená schopnosť zaviazať si šnúrky na topánkach

- nevyzretá schopnosť sa obliecť (pri obliekaní dáva obidve nohy do jednej nohavice)

- veľké ťažkosti pri učení sa plávať alebo bicyklovať

-ťažkosti s organizačnými schopnosťami

- oslabené chápanie následkov správania

zdroj: "The HANLE Institute"

© 2010 HANDLE Holding, LLC