HANDLE® a senzomotorické systémy

Hmat (taktilný zmysel) predstavuje našu schopnosť rozlíšiť hmatové podnety. Existuje veľké množstvo taktilných receptorov. Najčastejšie sa hovorí o receptoroch, ktoré sú zodpovedné za vnímanie povrchovej taktility napr. hladký, mäkký, drsný atď. Taktiež máme aj receptory, ktoré sú umiestnené v hlbších vrstvách kože, v šľachách a iných tkanivách, ktoré nám dávajú spätnú väzbu o tlaku, teplote, bolesti atď. Rôzne vnemy spracovávané hmatovým zmyslom sú prenášané cez retikulárny aktivačný systém v mozgovom kmeni do ďalších častí mozgu. Problémy sa môžu prejaviť buď v hypersenzitívnej alebo naopak hyposenzitívnej  reakcii alebo môže ísť o zmiešanú formu.

Niektoré ťažkosti spôsobené nedostatočnou organizáciou taktilného systému:

Čuch (olfakcia) je zmysel, ktorý sa precvičuje už v maternici. Zohráva dôležitú rolu pri vytváraní puta s fyziologickou matkou pred pôrodom a po ňom. Čuchový nerv (nervus olfacorius) ako jediný zo všetkých hlavových nervov vedie informácie priamo do mozgovej kôry, čiže neprechádzajú cez retikulárny aktivačný systém. Je spojený s limbickým systémom (centrom emocionálnych reakcií) v mozgu. Málokto si uvedomuje ako sú čuch a emócie prepojené, z čoho vyplýva, že ak má dieťa napr. otupený čuch, môže mať otupené, jednotvárne a ploché aj emócie, alebo naopak, ak má precitlivený čuch tak aj emocionálne reakcie môžu byť prehnané. Keď čuch nie je organizovaný, celý človek môže pôsobiť veľmi neorganizovane.

Niektoré problémy v oblasti čuchového vnímania:

• zmeny správania, ktoré sú spojené so špecifickými pachmi
• alergické reakcie na konkrétne pachy
• tendencia identifikovať predmety a prvky v okolitom svete, tým že človek ovoniava ľudí, veci, s ktorými je v kontakte
• prehnané emocionálne správanie
• hypersenzitivita, napínanie na zvracanie
• zápaly dutín a horných dýchacích ciest

Chuť - chuťové informácie sú nervovými dráhami prenášané z chuťových buniek do mozgu. Chuť spolu s čuchom nás varujú pred škodlivými látkami. Voľba určitých typov jedál a vyberavosť nás môže upozorniť na nepravidelnosti v iných systémoch ako je napr. sluch, svalové napätie, taktilný zmysel, porucha trojklanného nervu...)

Niektoré ťažkosti, ktoré sa môžu objaviť pri chuťovej precitlivenosti:

• vyberavosť v jedle
• obmedzený jedálniček s dôrazom na určitú zložku potraviny (škroby, sacharidy, lepok, kasein)
• alergia na určité jedlá
• prehĺtanie jedla bez žuvania
• vyhýbanie sa jedlám určitej štruktúry (chrumkavé, tepelne upravené..)
• preferencia len rozmixovaného alebo mäkkého jedla
• jednotlivé druhy jedla musia byť od seba oddelené

Vestibulárny systém – je systém rovnováhy, ktorý je umiestnený vo vnútornom uchu. Vníma smer gravitácie a pohybu, ovplyvňuje svalové napätie, dáva informácie o polohe hlavy a tela. Do šiesteho mesiaca tehotenstva by malo byť dobre vyvinuté a myelinizované spojenie medzi vestibulárnym systémom a ďalšími časťami mozgu a senzorickými orgánmi.

Kam sa dostanú informácie z vestibulárneho systému?

• oči
• uši
• krk/kríže
• motorické neuróny
• mozoček a prostredníctvom neho aj vegetatívny nervový systém
• tvrdá plena mozgová a tok mozgovomiešneho moku

Signály z vestibulárneho orgánu vstupujú do mozgového kmeňa a následne končia vo vestibulárnych jadrách a ich prepojeniach. Vestibulárny systém je teda priamo aj nepriamo zodpovedný za takmer všetky naše motorické funkcie a niektoré naše senzorické funkcie.

Nesprávne fungovanie vestibulárneho systému sa môže prejaviť v nasledovných oblastiach:

• nesprávne spracovávanie sluchových vnemov
• kinetóza
• opakované alebo závažné ušné infekcie
• vyhýbanie sa pohybu, pokiaľ to nie je nevyhnutné
• nadmerné hojdanie/kolísanie
• búchanie hlavou
• vyhýbanie sa hojdačkám, kolotočom, toboganom
• nadmerné sledovanie vecí, ktoré sa točia
• závrat alebo nútenie na zvracanie pri sledovaní vecí, ktoré sa točia
• neschopnosť čítať alebo písať písaným písmom
• ťažkosti s chôdzou po nerovnom povrchu
• ťažkosti s udržaním statickej rovnováhy

Svalové napätie - svalový tonus, predstavuje mieru napätia alebo stupeň pripravenosti k reakcii vo svaloch v kľudovom stave. Vyvíja sa prostredníctvom pohybu a je regulované vestibulárnym systémom. Svalové napätie môže byť znížené (hypotonus) alebo zvýšené (hypertonus).

APGAR skóre (test vitálnych funkcií, ktorým sa testujú novorodenci po celom svete po narodení) testuje: dýchanie, srdcový tep, farbu kože, reflexnú reakciu a svalové napätie. Všetky tieto testované funkcie sú závislé na svalovom napätí.

Niektoré ťažkosti, ktoré sa môžu objaviť v súvislosti so zvýšeným alebo zníženým svalovým tonusom:

• podopieranie sa, opieranie sa, hrbenie sa v stoji
• skolióza, ploché nohy
• nevýrazný prejav pri komunikácii prostredníctvom tváre a tela
• ochabnuté svaly, ztuhnuté svaly, spasticita
• skrátené svaly a alebo svalové spazmy
• slabé binokulárne videnie
• slabá kontrola pohybov hlavy a krku
• sedenie v "W" sede
• ťažká chôdza, najmä zo schodov
• nezrelá reč, zlá artikulácia

Propriocepcia – predstavuje neuvedomelú schopnosť mozgu vnímať polohu tela v priestore. Toto neuvedomelé vnímanie tela v priestore je tvorené informáciami z:

• vnútorného ucha (vestibulárného systému)
• zrakového systému
• taktilných receptorov (vrátane proprioreceptorov)
• čuchu

Ak je niektorá z týchto funkcií nepravidelná, máme oslabené vedomie vlastného tela v priestore, alebo sa viac spoliehame na iný systém, napr. zrak, aby sme tieto nedostatky kompenzovali. To spôsobuje, že oči používame neefektívne.

Niektoré ťažkosti pri oslabenej alebo narušenej propriocepcii:

• potreba pevného zavinutia, objatia
• hysterická reakcia pri umývaní vlasov alebo obliekaní tričiek
• vyhýbanie sa aktivitám, ktoré si vyžadujú zatvorené oči
• nepríjemný pocit alebo dezorientácia v sprche
• ťažkosti so zaspávaním a spánkom (extrémny nepokoj)
• chôdza počas spánku (silná kinestetická pamäť ale slabé proprioceptívne vnímanie)
• padanie z postele
• strach z tmy
• vyhýbanie sa tímovým športom
• neobratnosť, zakopávanie o vlastné nohy, vrážanie do vecí
• časté zívanie
• ťažkosti s pochopením matematických pojmov
• neschopnosť akceptovať fyzické ( a sociálne) hranice
• ťažkosti s predložkami a zámenami
• neistota pri chôdzi po schodoch hore
• ťažkosti vo vnímaní vlastného tela (problémy s odhadom vzdialenosti, priestorovým vnímaním vlastného tela)
• ťažšie vnímanie hraníc vlastného tela

Kinestéza je zmysel, ktorý nám pomáha vnímať relatívnu pozíciu svalov, kĺbov a šliach. Veľmi dôležitá je kinestetická pamäť, do ktorej sa zapisujú aktivity, ktoré realizujeme opakovane (rutinný pohyb). Akonáhle niektorú pohybovú aktivitu zopakujeme niekoľkokrát, je zapísaná v našej kinestetickej pamäti (chôdza, písanie, jazda na bicykli..). Človek s dobrou kinestetickou pamäťou môže byť dobrý v gymnastike alebo v spoločenských tancoch, ale nie v dynamických tímových športoch. Jednou z najdôležitejších úloh pre kinestetickú pamäť je ľudská reč.

Niektoré ťažkosti vyskytujúce sa pri oslabenej alebo narušenej kinestéze:

• neschopnosť viesť rozhovor počas chôdze
• neobratnosť pri používaní príboru
• ťažkosti s vyjadrovaním myšlienok písomnou formou
• ťažkosti s počítaním, koľkokrát bol prevedený určitý pohyb
• pomalá artikulácia slov alebo myšlienok
• nešikovnosť pri obliekaní, sebaobslužných činnostiach
• problém naučiť sa písať na stroji, klávesnici

• oneskorená reč
• narušený vývin reči (expresívna a receptívna zložka)
• vyhýbanie sa davom a hlučnému prostrediu
• zakrývanie uší
• ťažkosti so zaspávaním , ak sa v okolí vyskytuje nejaký hluk
• precitlivenosť na akékoľvek zvuky
• ťažkosti s prozódiou
• potreba zopakovať slová alebo rozhovor
• oneskorené alebo ťažké dekódovanie čítaného textu
• vyhýbanie sa žuvaniu

Zrak je najkomplexnejší z našich zmyslov a oči samotné sú len začiatkom zrakového vnímania. Po narodení nie je plne vyvinutý a nebol takmer vôbec precvičovaný, nakoľko oči sú aktivované k činnosti slnečnými lúčmi. V mozgu bolo objavených viac ako 50 oblastí, ktoré majú vplyv na spracovávanie zrakových podnetov.

Okulomotorika – (sledovacie pohyby očí) predstavuje schopnosť očí plynule sa pohybovať vo všetkých rovinách zrakového pola bez rozmazania a straty obrazu. Táto schopnosť je viazaná na očné svaly a hlavové nervy, ktoré riadia oči a tiež na vestibulárny systém, ktorý poskytuje informácie a reguluje tieto pohyby.

Ťažkosti v oblasti okulomotoriky:

• neschopnosť udržať hlavu bez pohybu pri sledovaní očami
• točenie v hlave, závrat, nevoľnosť od žalúdka
• bolesť, slzenie očí, pretieranie očí po zrakovej práci
• časté bolesti hlavy po zrakovej práci
• oči sa pri sledovaní pohybujú trhavým alebo skákavým pohybom
• oči prestanú sledovať objekt, ktorý sa pohybuje
• narušené binokulárne funkcie (konvergencia, divergencia, akomodácia)
• citlivosť na svetlo
• slabá koordinácia oko-ruka
• ťažkosti pri odpisovaní z tabule
• problémy s fixáciou očného kontaktu

Diferenciácia

• je to schopnosť pohybovať jednou časťou tela podľa plánu, zatiaľ čo ostatné časti zostávajú v pokoji
• predchádza vývoj laterality a pomáha pri vytváraní špecializovaných centier v mozgu
• u ľudí s nevyzretou diferenciáciou sa môže prejaviť zreteľné oslabenie kinestetickej pamäti, nakoľko nadbytočný pohyb odvádza pozornosť mozgu od spracovávania plánovaného pohybu
• oslabená schopnosť diferenciácie, môže zapríčiniť problémy v správaní, ktoré sa môžu javiť ako neposlušnosť alebo slabé sebaovládanie

Niektoré problémy, ktoré sa môžu vyskytovať u ľudí s oslabenou schopnosťou diferenciácie:

• nadbytočné pohyby hlavou, pri sledovaní očami
• nadbytočné pohyby druhej ruky, keď jedna ruka pracuje
• nadbytočné pohyby nohy, keď jedna ruka pracuje
• tiky, ktoré zasahujú aj iné časti tela než oči (Tourettov syndróm)
• neschopnosť rozlíšiť od seba jednotlivé prsty pri koordinácii jemnej motoriky
• nadbytočné pohyby jazyka a úst pri sústredení
• úľakové reakcie

Lateralita znamená vývoj laterálnej dominancie (pravé alebo ľavé oko, ucho, ruka, noha) a vývoj špecializovaných centier a funkcií v pravej a ľavej hemisfére. Ak je dominantná pravá strana tela, posiela informácie do ľavej strany mozgu a je touto ľavou stranou kontrolovaná a riadená. V opačnom prípade ak je dominantná ľavá strana tela posiela informácie do pravej strany mozgu a je ňou riadená.

U väčšiny ľudí sa vyvinie jednostranná mozgová dominancia - to znamená, že uprednostňujú oko, ucho, ruku a nohu na rovnakej strane tela. Približne 20% populácie má zmiešanú dominanciu. Nedostatočne vyvinutá lateralita a jej poruchy môžu spôsobovať problémy v oblasti vnímania, organizácie a výkonu vo všetkých oblastiach života.

Interhemisferická integrácia predstavuje komunikáciu medzi ľavou a pravou mozgovou hemisférou. Aby sme fungovali efektívne, potrebujeme integrovať informácie z rôznych špecializovaných centier a tak koordinovať plánovanú odpoveď. Nedostatky v synchronizácii medzi hemisférami vedú k ťažkostiam s porozumením, realizáciou a dokončením aktivít v každodennom živote. Zmiešaná dominancia vyžaduje veľmi efektívnu interhemisferickú integráciu. Satie a lezenie prispievajú k interhemisferickej integrácii.

Niektoré ťažkosti, ktoré sa môžu objaviť u ľudí s interhemisferickou integráciou:

-oneskorené osvojenie jazyka

- ťažkosti s porozumením pokynov

- ťažkosti pri čítaní

- perservácie (uľpievavé, repetetívne správanie)

-ťažkosti s nachádzaním rovnováhy medzi modalitami pravej a ľavej strany mozgu

- nedostatok lezenia v detstve

-slabé alebo obmedzené satie v detstve

-oneskorená schopnosť zaviazať si šnúrky na topánkach

- nevyzretá schopnosť sa obliecť (pri obliekaní dáva obidve nohy do jednej nohavice)

- veľké ťažkosti pri učení sa plávať alebo bicyklovať

-ťažkosti s organizačnými schopnosťami

- oslabené chápanie následkov správania

zdroj: "The HANLE Institute"

© 2010 HANDLE Holding, LLC