Diagnostika a terapia neuromotorickej nezrelosti
Neuromotorická nezrelosť - príznaky
Ako príklad zo širokého spektra symptómov uvádzame iba niektoré, ktoré sú typické pre neuromotorickú nezrelosť:
- problémy s nevyhranenou lateralitou (t.j. dieťa pri písaní používa raz pravú, raz ľavú ruku)
- problémy s písaním a čítaním
- nesprávny úchop/prítlak pri písaní
- zlá artikulácia, poruchy reči
- sluchový zmätok/ nedostatočné zachytenie informácie
- precitlivenosť na zmyslové podnety (napr. vône, pachy, dotyky, zvuky, ostré svetlo)
- úzkosť, strach z bežných vecí (napr. strach z otvoreného priestranstva, z davu, odkiaľ je sťažený únik)
- nedostatočne plynulé pohyby, nedostatočná koordinácia pohybov
- nesprávne držanie tela v sede, v stoji, pri písaní
- dieťa nedokáže obsedieť
- problém naučiť sa bicyklovať
- ťažkosti s rovnováhou
- problémy s priestorovou orientáciou /napr. problém naučiť sa ručičkové hodiny, svetové strany, čo je hore, dole, vpredu, vzadu/
- nezrelé pohyby očí (napr. problém zaostriť zrak na rôzne vzdialenosti, čo môže spôsobiť ťažkosti napríklad pri odpisovaní z tabule)
Diagnostika
- zahŕňa komplexné diagnostické vyšetrenie, ktoré sa robí pomocou štandardizovaných neurologických testov.
Štandardný postup pri práci s klientom:
- Najskôr klient vyplní skríningový dotazník, ktorý mu po vyžiadaní pošleme na mailovú adresu. Po jeho vyplnení a odoslaní, nasleduje úvodná konzultácia, ktorá trvá približne hodinu. Pozostáva z anamnestického rozhovoru a doplnenia informácií, týkajúcich sa skríningového dotazníka. Otázky v dotazníku sú veľmi opodstatnené a my presne vieme, prečo sa ich pýtame. Všetko so všetkým istým spôsobom súvisí, a čím viac konkretizujete problém, tým lepší obraz o individuálnych ťažkostiach dieťaťa, resp. klienta si môžeme dotvoriť.
- Podľa aktuálnych zistení, sme schopní povedať, či problémy dieťaťa majú alebo nemajú neurofyziologický podklad. Ak naše zistenia potvrdia pravdepodobnosť neuromotorickej nezrelosti, odporúčame klientovi komplexnú diagnostiku.
- Diagnostika trvá približne 3 hodiny, kde testujeme tieto oblasti vývinu dieťaťa:
hrubú motoriku, svalovú koordináciu a rovnováhu (statickú a dynamickú)
vzorce motorického vývinu
cerebellárnu zložku (testy na zapojenie mozočka)
dysdiadochokinézu (ťažkosti s vykonávaním rýchlych striedavých pohybov)
problémy s priestorovou orientáciou a pravo-ľavou diskrimináciou
aberantné reflexy (nepotlačené alebo nesprávne aktivované primitívne reflexy a nedostatočne vyvinuté posturálne reflexy)
lateralitu (preferencia, dominancia hemisféry, skrížená, nevyhranená lateralita)
okulomotorické funkcie (zapojenie zrakových funkcií)
vizuálnu percepciu
Po vyhodnotení výsledkov diagnostiky navrhneme ďalší postup, zaradenie dieťaťa do individuálneho pohybového programu reflexnej v podobe jednoduchých motorických cvičení. Kontrolné stretnutia sú realizované v časovom intervale 6 až 8 týždňov, v rámci ktorých dieťa pretestujeme, zistíme či dochádza k progresu a zadávame ďalšie inštrukcie k cvikom.
Rovnováha
Rovnováha dozrieva zo všetkých senzorických systémov ako prvá. Môžeme ju definovať ako schopnosť človeka chápať svoje telo v priestore gravitácie.
Jednoducho povedané rovnováha predstavuje "umenie nehýbať sa", stáť alebo sedieť v pokoji.
Rovnovážny systém nám pomáha orientovať sa v priestore bez toho, aby sme spadli. Zabezpečuje vzpriamenú chôdzu, reaguje na zmenu polohy hlavy, jej otáčanie, predklon, ale rovnako aj na to, keď si chceme ľahnúť alebo vstať. Za toto všetko je zodpovedný vestibulárny aparát, ktorý je uložený vo vnútornom uchu človeka. Tvorí ho labyrint a tri polkruhové kanáliky, špeciálna tekutina (endolymfa) a vláskovité bunky, ktoré sú citlivé na pohyb hlavy.
Podstatou udržania fyzickej rovnováhy človeka je spolupráca zrakového a rovnovážneho systému. Zrakový systém má v tomto prípade za úlohu stabilizovať obraz na sietnici a rovnovážny systém vysiela impulzy z labyrintu a vestibula cez polohovosluchový nerv do mozgu, kde sa integrujú a podieľajú na tvorbe koordinovaného pohybu. Výsledný pohyb je teda odpoveďou mozgu, resp. integráciou všetkých informácií, ktoré prijal prostredníctvom týchto zmyslových orgánov.
Aby sme udržali rovnováhu musíme:
- byť schopní udržať ťažisko nad základňou tela
- mať pod kontrolou horné aj dolné končatiny, trup a hlavu
- mať dostatočne vyvinutý svalový tonus
Deti sú prirodzene neustále v pohybe, čím sústavne precvičujú udržiavanie rovnováhy, inak povedané stimulujú svoj vestibulárny systém. Hojdanie na hojdačkách, skákanie na trampolíne, šmýkanie na šmykľavke, točenie na kolotoči, behanie im pomáha a je súčasťou nácviku ovládania svojho tela a rozvíjania rovnováhy. Psychológ Jean Piaget zistil, že "ak sa nedostatočne vyvinie rovnováha na fyziologickej úrovni, je veľkou pravdepodobnosťou, že bude ovplyvňovať aj mentálnu rovnováhu, čo ovplyvní inteligenciu a spomalí proces učenia."
Príznaky, ktoré nás môžu upozorniť na problémy s rovnováhou:
oneskorenie v niektorých pohybových fázach vývinu ako je napríklad dvíhanie hlavičky, sedenie, plazenie, štvornožkovanie
problémy so sluchom
zlá postúra, resp. nesprávne držanie tela
slabo rozvinutý svalový tonus, ochabnutosť svalstva (hypotonus)
nedostatočne vyvinutá hrubá motorika, neprimeraná koordinácia končatín
nemotornosť alebo neobratnosť, časté narážanie do vecí, zakopávanie alebo pády na rovnej podlahe
problémy s orientáciou v priestore
nadmerný strach z výšok, závrat (vertigo)
migréna pretrvávajúca po puberte
strach z otvorených priestorov
nadmerná pohybová aktivita, dieťa je neustále v pohybe, neobsedí, hojdá sa, krúti, akoby sa neustále muselo uisťovať, kde v priestore sa nachádza
problém s vnímaním vlastného tela (propriocepcia)
ťažkosti naučiť sa bicyklovať
pretrvávajúca kinetóza u detí starších ako 8 rokov
Zdroj: S. G. Blythe: Dieťa v rovnováhe, prvé vydanie, vydal Inšitút psychoterapie a socioterapie (2012) ISBN: 978-80-970936-0-0
Primitívne reflexy
Primitívne reflexy sa objavujú už počas vnútromaternicového vývinu začínajúc Morovým reflexom v 9. -12. týždni. Sú plne prítomné v procese pôrodu u donoseného dieťaťa. Potlačené by mali byť v prvých mesiacoch života, maximálne do 1 roka v súvislosti s vyvíjajúcim CNS.
Posturálne reflexy
Tieto reflexy sa vyvíjajú od narodenia dieťaťa a mali by byť plne prítomné okolo 3 a pol roka života dieťaťa. Pretrvávajú celý život, sú riadené vyšším mozgovými centrami. Sú zodpovedné za kontrolu rovnováhy, postoja a pohybu v gravitačnom prostredí, t.j. vývin posturálnych reflexov závisí od schopnosti dieťaťa kontrolovať postoj, vzpriamovacie reakcie hlavy a koordinovaný pohyb.
zdroj: S. G. Blythe: Dieťa v rovnováhe, vydal Inštitút psychoterapie a socioterapie,(2012), str. 46
Morov reflex
Objavuje sa v 9. až 12. týždni po počatí. Je to reflex, ktorý je plne prítomný pri narodení, stimuluje prvý nádych života, ak nenastane u dieťaťa dýchanie automaticky. Je to typická obranná reakcia organizmu ,,bojuj alebo uteč!" Mal by byť potlačený do 4 mesiaca života dieťaťa.
Účinky pretrvávania (t. j. čo môžeme pozorovať, ak Morov reflex nebol potlačený):
kinetóza (narušený vzťah medzi rovnováhou a zrakovým vnemom)
hypersenzitivita (precitlivelosť na všetky zmyslové podnety – napr. na ostré svetlo, rôzne zvuky, dotyk, chute, pachy, chlad, teplo...)
vizuálny stres
hyperaktivita a impulzivita
emočná nezrelosť (tendencia k prehnaným reakciám, náladovosť, ťažko prijímajú kritiku)
nízke ego
výrazné diskrepancie v sociálnom a emočnom správaní (zlyhávajú v situáciách, kedy treba rýchlo reagovať)
nemajú radi zmeny, často manipulujú s ľuďmi aj situáciami, aby ich mali pod kontrolou
zdroj: S. G. Blythe: Dieťa v rovnováhe, vydal Inštitút psychoterapie a socioterapie,(2012), str. 49
zdroj: S. G. Blythe: Dieťa v rovnováhe, vydal Inštitút psychoterapie a socioterapie,(2012), str. 50
Tonický labyrintový reflex
objavuje sa v 12. týždni tehotenstva vo flexii (napr. skrčená poloha bábätka v brušku), ďalej po narodení v extenzii (úplné vystretie končatín bábätka). Ide o reflexnú reakciu pri zmene polohy hlavy:
- záklon hlavy (hlava klesne pod úroveň chrbtice), úplná extenzia /vystretie končatín
- predklon hlavy (hlava je nad rovinou chrbtice), úplná flexia/zohnutie končatín
TLR spôsobuje úplné vystretie alebo zohnutie končatín. V prvých týždňoch života je tento reflex jediným spôsobom odpovede dieťaťa na gravitáciu. Dvíhanie hlavičky na brušku je prvým krokom k ovládaniu krčných svalov. Tento reflex rozvíja tonus flexorov a extenzorov. TLR je postupne potlačený vyššími mozgovými centrami do veku 3 až 3 a pol roka veku dieťaťa.
Účinky pretrvávania /t. j. čo môžeme pozorovať, ak TLR nebol potlačený/:
nestabilné držanie tela
slabá rovnováha
problémy s ovládaním pohybov očí
chôdza po špičkách po 3 a pol roku života
znížený alebo zvýšený svalový tonus
sluchový zmätok
nevoľnosť pri cestovaní pretrvávajúca až do dospelosti
problém s orientáciou v priestore
zdroj: S. G. Blythe: Dieťa v rovnováhe, vydal Inštitút psychoterapie a socioterapie,(2012), str. 56
Asymetrický tonický reflex krku
Objavuje sa v 18. týždni po počatí, je plne prítomný pri narodení. Ovplyvňuje odlišné napätie svalov na každej strane tela ako odpoveď na otočenie hlavy na stranu.
Napr. ak dieťa otočí hlavu na pravú stranu, končatiny na pravej strane tela sa vystrú a naopak končatiny na ľavej strane sa zohnú.
Tento reflex rozvíja pohyby na jednej strane tela, koordináciu oko - ruka, umožňuje prvé pokusy načahovania sa za predmetmi.Potlačený by mal byť od 3 do 6-9 mesiacov po narodení.
Účinky pretrvávania /t. j. čo môžeme pozorovať, ak ATŠR nebol potlačený/:
narušená schopnosť rovnováhy pri otočení hlavy
problém s krížením stredovej línie tela, čo ovplyvňuje krížové pohybové vzorce, bilaterálnu integráciu (spoločné používanie pravej a ľavej strany)
bráni vzniku lateralizácie (preferencia pravej alebo ľavej strany) po ôsmom roku života
ovplyvňuje vývoj nezávislých pohybov očí (oči a hlava sa stále pohybujú spolu), môže ovplyvniť schopnosť porozumenia pri čítaní a písaní
Symetrický tonický reflex krku
Objavuje sa okolo 5-6 mesiaca po narodení. Tento reflex spôsobuje opačné pohyby hornej a dolnej polovice tela. Napr. keď batoľa zdvihne hlavu, ruky sa narovnajú, nohy sa pokrčia a zadok sa posadí na členky, t.j. horná polovica je vystretá /v extenzii, dolná polovica tela je ohnutá/ vo flexii. Reflex posilňuje svaly hornej a dolnej časti chrbtice. Potlačený by mal byť v 6-8 až 11 mesiaci života dieťaťa.
Účinky pretrvávania /t. j. čo môžeme pozorovať, ak STŠR nebol potlačený/:
problémy s držaním tela (horná a dolná polovica tela nie sú v súlade), prejaví sa najmä pri sedení za stolom pri písaní, jedení, spôsobuje problém naučiť sa plávať, robiť kotúle...
dieťa nedokáže obsedieť (má nerovnomerne rozložený svalový tonus)
nezrelé pohyby očí (ovplyvnené je vertikálne sledovanie)
oslabená koordinácia oko-ruka (napr. pri chytaní lopty)
problém pri prepisovaní textu z tabule
bráni štvornožkovaniu
Palmárny reflex, zdroj: pixabay
Plantárny reflex, zdroj: pixabay
Úchopové reflexy
Medzi úchopové reflexy patrí palmárny a plantárny reflex.
Palmárny reflex – úchopový reflex dlane. Objavuje sa už v maternici. Potlačený by mal byť v 2 až 3 mesiacoch života dieťaťa.
Účinky pretrvávania Palmárneho reflexu:
ťažkosti v opozícii palca a prstov
dysdiadochokinéza prstov (problém vykonávať rýchle striedavé pohyby prstov)
nesprávny úchop pri písaní
precitlivenosť na dotyk
problémy s rečou a artikuláciou
tendencia písať ústami (pohyb ústami pri písaní textu)
Plantárny reflex – úchopový reflex chodidla. Objavuje sa v 5 mesiaci po pôrode. Býva potlačený/inhibovaný v 7 až 9 mesiaci života dieťaťa/.
Účinky pretrvávania Plantárneho reflexu:
ovplyvňuje rovnováhu (chodidlo neposkytuje stabilnú základňu napr. pri vzpriamenom postoji)
problémy s plazením
tendencia chodiť po špičkách
zdroj: S. G. Blythe: Dieťa v rovnováhe, vydal Inštitút psychoterapie a socioterapie,(2012), str. 76
Galantov spinálny reflex
sa objavuje v polovici tehotenstva (20 týždeň)
Je to reflex, ktorý sa prejavuje pri stimulácii pokožky v bedrovej/driekovej časti chrbtice/, vysunutím drieku na tej strane, ktorá bola stimulovaná. Môže fungovať ako primitívny vodič zvuku v maternici, pomáha v procese pôrodu, súvisí s fungovaním močového mechúra a čriev. Potlačený by mal byť v 3 až 9 mesiaci života dieťaťa.
Účinky pretrvávania Galantovho spinálneho reflexu:
neposednosť (dieťa musí byť neustále v pohybe)
oslabená koncentrácia
nočné pomočovanie sa
nadmerné vytáčanie bokov do jednej strany pri chôdzi
precitlivenosť na dotyk
problémy v sluchovom spracovaní
nekontrolovateľné vyprázdňovanie stolice (u detí s Aspergerovým syndrómom)